po večeroch
píšem verše
čo sa ani
nerýmujú
skôr ako
rytmiku
pri tom
triafam terče
len
a len v mojej hlave
a po
jednej šípke
denne
stále
zahadzujem
minúty života
a v dierach
na stene
sa ozýva
prázdnota
životná
hviezdna pechota
z nadšenia
ostáva čiernota
keď sa
dohadzuje uhlie
ale duša pre
nič nehorí
z popola
zrodený
na popol
zmenený
fénix, čo zabudol povstať