Vonná

vonná sviečka

falzifikát

tvojej vône

jej plamienok

zlý duplikát

našej vášne

stopený vosk

posledný krát

a potom dosť

vonná sviečka

nám dohára

zostaň ešte

jej plamienok

už umiera

pozerám sa

stopený vosk 

preč odchádzaš

posledný bozk

ostala clivosť

a zápalky

dávno mŕtve

Okradnutí

v lese mŕtvych stromov
za hranicami "reálna"
vlečie sa armáda neslávna
armáda s dušou chorou

s podliatymi očami
výrezmi na mieste sŕdc
na chrbte s krížami
bremeno nesúc

s kruhmi pod očami
jedinečnou deformáciou
každý s vlastnými ranami
plaziac sa s mániou

so známkami hniloby
hľadáme čo nám ukradli
naspäť si svoje vydobyť
nádeje nikdy neboli

personifikácie bolesti
upíname sa k nej
z lovcov ku koristi
zlodejky márnivej

sme okradnutí
zlodejkou je láska
a kým nezomrieme
bude nás lákať
kým nevráti nám
život do hrudí

v lese betónových blokov
bohužiaľ dokonale reálna
vlečie sa armáda neslávna
skrytá od povrchných pohľadov

Burn

poznáme sa minúty

minúty v daždi

v daždi tu horíme

horíme z vášní

z vášní aj svietime

svietime tak krásne

krásne ako z básne

básne majú koniec

koniec majú plamene

plamene kým vyhasneme

plamene kým zabudneme

miluj ma kým vyhasneme

miluj ma kým zabudneme

miluj ma

plamene

miluj ma

Po slnku býva plač

usmiaty muž
slnečné poludnie
stáva sa, nuž
v láske neuspel

plačúci muž
na oblohe mraky
mokrý betón, nuž
dažďa nie sú kvapky

láska
bolesť
ľútosť
bolesť
hanba
bolesť
samota
bolesť
nádych
bolesť
výdych
bolesť

plačúci muž
na oblohe mraky
otvára dáždnik, už
dažďu patria kvapky

usmiaty muž
slnečné poludnie
netušil, že už
príde stretnutie
čo pošle bolesť
v krásne zabudnutie

Dno

skáčeme z útesu
bozky chutia ako gin
namiesto vzduchu dym
ešte chvíľu vydrž kým
narazíme na dno
našich duší
aj keď každý z nás
tuší, že príde mráz
a ukradne nám úsmevy
a kam sme to dospeli
budeme sa pýtať
zatiaľ môžme splývať
splývať spolu v jedno
kým ďaleko je svetlo
a blízko je rozkoš
dnes obavy odlož
rozplyňme sa v daždi
tak to robí každý
hovoríme sami sebe
kým ťa beriem nahú
k sebe, sa tlačíme
no nič necítime
teda až do chvíle
kým to neskončíme
pri sebe ležíme
márne sa snažíme
nájsť súlad duší
a v mysliach hučí
že toto je dno.