nebež
niet sa kam ponáhľať
mladšia ako my dvaja
je už len dnešná noc.
vieš
pri pohľade na Teba
som videnie stratil
šťastie, len periférne
priveľa krásy
a tebe dnes nádherne voňajú vlasy.
chceš
vraj ísť niekam preč
je ti jedno kam
srdiečko, som kompas
smer udávam
noc nedáva priestor bežným únavám.
potrebuješ
pobozkať a čím skôr
cítim to jasne
hrdinom, stanem sa
bude to krásne
nad touto myšlienkou potichu žasnem.
odťahuješ
sa so smiechom, nerozumiem
iskry v očiach máš
“nebež
niet sa kam ponáhľať
mladšia ako my dvaja
je už len dnešná noc”
vyriekneš.